September 2016 je (zatiaľ) neobyčajne plodný na plachtárske počasia. Vlastne je už šestnásteho a neviem, či za posledné 2 týždne bol niektorý z dní neletový. Keby sa lieta na Slovensku Grand Prix ako sa zvyklo v minulosti takto na jeseň, tak by to bola až nadmieru úspešná súťaž. Intervaly síce nie sú už dlhé - zväčša to začína tak okolo 13:00 a vypínajú to tak okolo 16:00, ale hlavne na kopcoch sú celkom solídne termické podmienky. Minimálne ak si uvedomíme, že o týždeň je už rovnodennosť a pomaly ale iste začne obdobie svahovania a vlnovania.
Vzhľadom na to, že na sklonok sezóny som mal už vopred naplánované aj rôzne iné aktivity, tak som nevyužil plný potenciál tohtoročnej jesene, ale zato hneď prvý septembrový deň som letel jeden z mojich najzaujímavejších preletov. Vopred sa priznám deklaráciu som neuletel, ale aj tak to stálo za to. Trať som si stanovil dosť netradične. Nezvyknem to robiť, ale zopakoval som deklaráciu z 22. mája tohto roka. Bola to 400vka trojuholník a v máji sa mi obletieť podaril. Neviem, asi mi už dochádzala kreativita pri stavaní trate :)
Takže letím smer prvá otočka Dobná skala. Počasie, ale nebolo moc ako v máji. Základne boli tak okolo 1500QNH, na Malej Fatre som bol raz tuším v 1700QNH, čo bolo ale asi o 100m vyššie ako okolité kumule. Napriek nie moc vysokým základniam, prvé rameno bez problémov. Problém ale nastal práve v tomto bode. Trať pokračuje cez Krivánsku, Choč a ďalej na Západné Tatry. Všetky vymenované pohoria sú ale úplne čisté, teda až na tie ďaleké Tatry, a teda nič nenasvedčuje, že by to boli miesta s výnimočnou termickou aktivitou. Tak to vyhodnotil aj zvyšok spoluplachtiacich kolegov a otočili to na konci Malej Fatry späť na juh. Ja som sa pustil pomaličky po Krivánskej v menších výškach ďalej a urobil som kruh v každom polmetri, čo som po ceste našiel a dúfal som, že tie kumule, ktoré vidím na hrebeni Tatier nejako dočiahnem. Takto som letel ďalej a stále nižšie a nižšie až som sa ocitol bez vody na úpätí Tatier takmer na dosah vytúžených kumulov. Jediný problém bol, že hrebeň bol cca 1km nado mnou. Už som sa chystal na plán B, keď tu zrazu zabublal ďalší polmetrík a tak som ho začal točiť a zveľaďovať mojich 1100QNH na výškomery. Nastala taktika - vystúpať 100m a presun bližšie ku svahu, ktorú som začal opakovať v pravidelných iteráciách. Po nejakom čase, stúpania tempom rýchlejšieho turistu sa mi podarilo presunúť nad niektoré z mohutných rebier dostatočne pod kumul a tak som konečne v nejakom tom dvojmetri dostúpal základňu cca 2200QNH.
Prehupol som poľské hranice a kochajúc sa krásnym počasím som sa presunul na pomedzie medzi Západnými a Vysokými Tatrami. Tam som sa ale rozhodol na definitívny ústup, v vzhľadom na pokročilí čas. Navyše základne boli vo Vysokých padnuté pod úroveň hrebeňov, takže aj tak to už nemalo veľký význam.
Preskok na Nízke Tatry bol bezproblémový, rovnako ako let po Hrubú Fatru. Tam sa kumule opäť končili a trebalo kĺzať do čistého. Našťastie sa mi ale podarilo dostúpať ešte niekde na úpätí Vtáčnika a potom doklzový pod Tribčom. A tak som si polietal v septembri do kopcov :)
Vzhľadom na to, že na sklonok sezóny som mal už vopred naplánované aj rôzne iné aktivity, tak som nevyužil plný potenciál tohtoročnej jesene, ale zato hneď prvý septembrový deň som letel jeden z mojich najzaujímavejších preletov. Vopred sa priznám deklaráciu som neuletel, ale aj tak to stálo za to. Trať som si stanovil dosť netradične. Nezvyknem to robiť, ale zopakoval som deklaráciu z 22. mája tohto roka. Bola to 400vka trojuholník a v máji sa mi obletieť podaril. Neviem, asi mi už dochádzala kreativita pri stavaní trate :)
Takže letím smer prvá otočka Dobná skala. Počasie, ale nebolo moc ako v máji. Základne boli tak okolo 1500QNH, na Malej Fatre som bol raz tuším v 1700QNH, čo bolo ale asi o 100m vyššie ako okolité kumule. Napriek nie moc vysokým základniam, prvé rameno bez problémov. Problém ale nastal práve v tomto bode. Trať pokračuje cez Krivánsku, Choč a ďalej na Západné Tatry. Všetky vymenované pohoria sú ale úplne čisté, teda až na tie ďaleké Tatry, a teda nič nenasvedčuje, že by to boli miesta s výnimočnou termickou aktivitou. Tak to vyhodnotil aj zvyšok spoluplachtiacich kolegov a otočili to na konci Malej Fatry späť na juh. Ja som sa pustil pomaličky po Krivánskej v menších výškach ďalej a urobil som kruh v každom polmetri, čo som po ceste našiel a dúfal som, že tie kumule, ktoré vidím na hrebeni Tatier nejako dočiahnem. Takto som letel ďalej a stále nižšie a nižšie až som sa ocitol bez vody na úpätí Tatier takmer na dosah vytúžených kumulov. Jediný problém bol, že hrebeň bol cca 1km nado mnou. Už som sa chystal na plán B, keď tu zrazu zabublal ďalší polmetrík a tak som ho začal točiť a zveľaďovať mojich 1100QNH na výškomery. Nastala taktika - vystúpať 100m a presun bližšie ku svahu, ktorú som začal opakovať v pravidelných iteráciách. Po nejakom čase, stúpania tempom rýchlejšieho turistu sa mi podarilo presunúť nad niektoré z mohutných rebier dostatočne pod kumul a tak som konečne v nejakom tom dvojmetri dostúpal základňu cca 2200QNH.
Prehupol som poľské hranice a kochajúc sa krásnym počasím som sa presunul na pomedzie medzi Západnými a Vysokými Tatrami. Tam som sa ale rozhodol na definitívny ústup, v vzhľadom na pokročilí čas. Navyše základne boli vo Vysokých padnuté pod úroveň hrebeňov, takže aj tak to už nemalo veľký význam.
Preskok na Nízke Tatry bol bezproblémový, rovnako ako let po Hrubú Fatru. Tam sa kumule opäť končili a trebalo kĺzať do čistého. Našťastie sa mi ale podarilo dostúpať ešte niekde na úpätí Vtáčnika a potom doklzový pod Tribčom. A tak som si polietal v septembri do kopcov :)