Na rozdiel od väčšiny mojich najzaujímavejších letov, na tento som sa chystal niekoľko dní. V podstate asi celý pracovný týždeň. Celá motivácia vznikla ešte minulý víkend v nedeľu, keď sme sa pokúšali v Nitre nadviazať do akej-takej vlny, čo sa mi nakoniec aj podarilo len cca 1/2 hodiny pre západom slnka. Iba som vystúpal v asi metrovom stúpaní nad Lapášom do 8000 ft a následne som hneď vyklesal a pristál. Následne som začal starostlivo sledovať každý deň predpovede, čí fúkne aj tento víkend. V pondelok, utorok a stredu som každé ráno cestou do práce sledoval lenťáky naťahané nad Bratislavou a slintajúc aj IGCčka na gcupe. Čo je ale dôležité, že na sobotu vyzeral vietor velmi optimisticky a porovnaní s veľkým množstvom analýz ktoré som čítal od Paľa Černého na glidingu som usúdil, že by sa to malo vlniť a celkom dobre. Predsa len teória je jedna vec a reálne skúsenosti druhá, a tie ja s vlnovým lietaním nemám prakticky žiadne. Pred týmto letom som bol vo vlne len raz v roku 2011. V Nitre nie je vlna žiadna samozrejmosť.
Napísal som email zopár ľuďom o ktorých som predpoladal, že budú zdieľať moje nadšenie a nebude im robiť problém skoré ranné vstávanie, aj za cenu toho, že možno ani nepoletíme. Navrhol som zraz na letisku o 6.30. Predpokladal som, že využiteľné počasie bude len doobeda a poobede sa to zadekuje.
5.30 local time. Zvoní budík. Pozerám rozospatý na SHMU.sk. Radar. Všade možne na západnom Slovensku dážď z veľkej vlkosti, ktorá ostala po studenej fronte, ktorá práve v noci prešla. Trocha pochybnosti, ale vstávam, po ceste beriem Filipa a pred 6.30 sme podľa plánu na letisku. Na oblohe sa už dajú pozorovať niečo ako lenťáky, ale sem tam mrholí a celkovo to vyzerá tak všeliako. Cca 6.45 je už na letisku tak 6-7 nedočkavých plachtárov a ideme stavať grid. Prvý nedočkavec Míla štartuje o 8.00. Vo vleku to ale v závetrí Zobora nedáva a tak sa potiahol na svah. Ja ako druhý štartujem o 8.30 a vypínam motor nad Lapášom v cca 1200 QNH. Chvílu sa tam motám, ale napriek 80km/h vetru stále klesám a tak rovnám proti vetru na svah. Zatiaľ to s vlnou nevyzerá vôbec dobre, ale zato svah je jak víno a tak za pár desiatok minút už brusíme po Tribči tak zo šesť vetroňov. Domino (štarutujúci z Martina) sa ozýva na frekvencii s tým, že oni úspešne vlnia rovno nad Martinom. Míla ma povzbudzuje, nech sa tam pustím po svahu, však keby mi nevydá palivo, na tranďák ochotne pôjde. Dlho mi nebolo treba rozmýšľať a postupne som sa vydal po svahu smerom na sever. Na Vtáčniku som už svahoval - to poznám. Jediný problém bol, ako naviazať na Veĺkú Fatru. Na Vtáčniku som nasvahoval po bázu do 1400 QNH a popod kumule som sa vydal ďalej. Takto to išlo velkom fajn asi po kozie chrbty a tam to začalo padať. Kĺžem ďalej krížom cez Turčianske Teplice na svahy južne od Ostrej a v 800 QNH sa uchytávam na svahu. Postupujem ďalej po svahu smerom na sever asi po úroveň Belianskej doliny do max asi 1250 QNH a tam mením kurz proti vetru smerom na Martin - mesto. Na Martinskej frekvencii sa pýtam chalanov, kde presne naväzujú a z akej výšky. Dozvedám sa, že to funguje na spojnici medzi letiskom a Martinskou stanicou z 1000 QNH. Letím priamo tam a vidím prvé vetrone ako sa snažia naviazať. Začínam stúpať. Funguje to. 8000 ft, pohľad pre bohov :)
Chvíľu sa kochám nad Martinom a pomaly mením kurz smer Prievidza. okno je cca po kozie chrbty, ďalej vyzerá byť súvislá oblačnosť nahusto naskákaných kumulov. Pretláčam to pod úroveň oblačnosti a cez Prievidzú dolinu si to valím v termike bez točenia. Po ceste ešte skúšam podozrivé stúpanie vedľa mraku nad Novákmi, ale v 1600 QNH mi to skončilo. Pokračujem teda v termike oblúkom cez Bánovce na úpätie Tribča, kde dotáčam a rozmýšľam kam ďalej. Chalani sa medzi tým vracajú z kozích v termike na juh a v Novákoch hlásia stúpanie mimo oblačnosti. Po chvíli je jasné, že naväzujú do vlny a ja valím za nimi. Doletel som na západné rebrá Vtáčnika a zdvíham na na svahu. Pomaly sa predlžujem proti vetru smerom na Nováky a o pár minút som v 8000 ft. Zrovnávam smer Martin a analyzujem oblačnosť. Cez celú Prievidzkú dolinu, kozie chrbty aj Martinskú dolinu je okno. Letím ďalej v horizonte 8000ft, ground speed 150-180 km/h. V Zuberci pozerám na hodinky - je hodina a pol do západu. Som na 158 kilometri a zjavne trocha proti vetru, keďže na severe mám už ground speed asi o 40-50km/h viac ako indikovanú.
Otáčam sa a začínajú ľahké obavy. Proti slnku toho moc nevidím. Ground speed pri 110-120 indikovaných mám cca 60 km/h. A najhoršie je, že hrana oblačnosti po ktorej som letel hore, a ktorá výborne značila aktívnu stopu sa postupne rozpúšťala. Chvíľu sa mi šete darí držať výšku ale po pár kilometroch začínam klesať. Letím ďalej, s jasným cieľom dostať sa do Martinskej doliny a potom to už bude určite OK. Ide to pomaly a stúpa to iba sem-tam aj to sa zdvihnem iba nepatrne. Napriek tomu sa mi podarilo udržať aspoň 1900 QNH a na úpätí Veľkej Fatry to už opať solídne stúpa. Dostúpavam do 8000 ft v rovnom, ground speed je už takmer totožná s indikovanou a s úsmevom na tvári a omrznutými nohami letím v horizonte domov. Drží to aktívne až niekam po Nováky a tam už s rezervou ++600 obdivujem lentilky nad Zlatými Moravcami a 1/2 hodinu pred západom po 7 hodinách letu pristávam.
Napísal som email zopár ľuďom o ktorých som predpoladal, že budú zdieľať moje nadšenie a nebude im robiť problém skoré ranné vstávanie, aj za cenu toho, že možno ani nepoletíme. Navrhol som zraz na letisku o 6.30. Predpokladal som, že využiteľné počasie bude len doobeda a poobede sa to zadekuje.
5.30 local time. Zvoní budík. Pozerám rozospatý na SHMU.sk. Radar. Všade možne na západnom Slovensku dážď z veľkej vlkosti, ktorá ostala po studenej fronte, ktorá práve v noci prešla. Trocha pochybnosti, ale vstávam, po ceste beriem Filipa a pred 6.30 sme podľa plánu na letisku. Na oblohe sa už dajú pozorovať niečo ako lenťáky, ale sem tam mrholí a celkovo to vyzerá tak všeliako. Cca 6.45 je už na letisku tak 6-7 nedočkavých plachtárov a ideme stavať grid. Prvý nedočkavec Míla štartuje o 8.00. Vo vleku to ale v závetrí Zobora nedáva a tak sa potiahol na svah. Ja ako druhý štartujem o 8.30 a vypínam motor nad Lapášom v cca 1200 QNH. Chvílu sa tam motám, ale napriek 80km/h vetru stále klesám a tak rovnám proti vetru na svah. Zatiaľ to s vlnou nevyzerá vôbec dobre, ale zato svah je jak víno a tak za pár desiatok minút už brusíme po Tribči tak zo šesť vetroňov. Domino (štarutujúci z Martina) sa ozýva na frekvencii s tým, že oni úspešne vlnia rovno nad Martinom. Míla ma povzbudzuje, nech sa tam pustím po svahu, však keby mi nevydá palivo, na tranďák ochotne pôjde. Dlho mi nebolo treba rozmýšľať a postupne som sa vydal po svahu smerom na sever. Na Vtáčniku som už svahoval - to poznám. Jediný problém bol, ako naviazať na Veĺkú Fatru. Na Vtáčniku som nasvahoval po bázu do 1400 QNH a popod kumule som sa vydal ďalej. Takto to išlo velkom fajn asi po kozie chrbty a tam to začalo padať. Kĺžem ďalej krížom cez Turčianske Teplice na svahy južne od Ostrej a v 800 QNH sa uchytávam na svahu. Postupujem ďalej po svahu smerom na sever asi po úroveň Belianskej doliny do max asi 1250 QNH a tam mením kurz proti vetru smerom na Martin - mesto. Na Martinskej frekvencii sa pýtam chalanov, kde presne naväzujú a z akej výšky. Dozvedám sa, že to funguje na spojnici medzi letiskom a Martinskou stanicou z 1000 QNH. Letím priamo tam a vidím prvé vetrone ako sa snažia naviazať. Začínam stúpať. Funguje to. 8000 ft, pohľad pre bohov :)
Chvíľu sa kochám nad Martinom a pomaly mením kurz smer Prievidza. okno je cca po kozie chrbty, ďalej vyzerá byť súvislá oblačnosť nahusto naskákaných kumulov. Pretláčam to pod úroveň oblačnosti a cez Prievidzú dolinu si to valím v termike bez točenia. Po ceste ešte skúšam podozrivé stúpanie vedľa mraku nad Novákmi, ale v 1600 QNH mi to skončilo. Pokračujem teda v termike oblúkom cez Bánovce na úpätie Tribča, kde dotáčam a rozmýšľam kam ďalej. Chalani sa medzi tým vracajú z kozích v termike na juh a v Novákoch hlásia stúpanie mimo oblačnosti. Po chvíli je jasné, že naväzujú do vlny a ja valím za nimi. Doletel som na západné rebrá Vtáčnika a zdvíham na na svahu. Pomaly sa predlžujem proti vetru smerom na Nováky a o pár minút som v 8000 ft. Zrovnávam smer Martin a analyzujem oblačnosť. Cez celú Prievidzkú dolinu, kozie chrbty aj Martinskú dolinu je okno. Letím ďalej v horizonte 8000ft, ground speed 150-180 km/h. V Zuberci pozerám na hodinky - je hodina a pol do západu. Som na 158 kilometri a zjavne trocha proti vetru, keďže na severe mám už ground speed asi o 40-50km/h viac ako indikovanú.
Otáčam sa a začínajú ľahké obavy. Proti slnku toho moc nevidím. Ground speed pri 110-120 indikovaných mám cca 60 km/h. A najhoršie je, že hrana oblačnosti po ktorej som letel hore, a ktorá výborne značila aktívnu stopu sa postupne rozpúšťala. Chvíľu sa mi šete darí držať výšku ale po pár kilometroch začínam klesať. Letím ďalej, s jasným cieľom dostať sa do Martinskej doliny a potom to už bude určite OK. Ide to pomaly a stúpa to iba sem-tam aj to sa zdvihnem iba nepatrne. Napriek tomu sa mi podarilo udržať aspoň 1900 QNH a na úpätí Veľkej Fatry to už opať solídne stúpa. Dostúpavam do 8000 ft v rovnom, ground speed je už takmer totožná s indikovanou a s úsmevom na tvári a omrznutými nohami letím v horizonte domov. Drží to aktívne až niekam po Nováky a tam už s rezervou ++600 obdivujem lentilky nad Zlatými Moravcami a 1/2 hodinu pred západom po 7 hodinách letu pristávam.