V pondelok 30. mája ráno to vyzeralo celkom letovo, aj keď predpovede hovorili jasne, že to nebude žiadna päťstovková báseň. Na PMSR vyhlásili AATčka čisto na sever. Ja som vyčkával ako sa to bude vyvíjať.
Kumuly paradoxne začali naskakovať na juhu. Tak som zadeklaroval polygon KOMARNO - VTACNIK - CHOTIN (307km), čo sa ukázalo ako veľmi dobre zvolená trať vzhľadom na vývoj. Zo začiatku základne v 1400m a stúpania 1-1,5m/s v čom sa dalo otočiť Komárno bez väčších problémov, podobne druhé rameno, akurát som musel oblietavať okolo Nitry, čo bolo trochu mimo kurzovky, lebo okolie Moraviec bolo vyčistené.
Tu nastal hlavný problém dňa. Od Nitry som letel z výšky asi 1300m cez Tribeč smerom na Vtáčnik, ale tých pár chmárok vôbec nebralo a tak som sa ocitol v 450m pri Partizánskom, kde som sa nad sídliskom uchytil v polmetríku s rukou na páčke na vodu. Ja ako ortodoxný vyznávač lietania "plný" za každej okolnosti som nevypustil ani kvapku a trpezlivo čakal. Asi v 600m sa turbolentný polmetrík zmenil na stupák dňa niečo cez 3m/s. Vyhodilo ma to do 1500m a smerujem na Vtáčnik. Tu nastal problém no.2, nakoľko otočka je v skutočnosti až niekde za hrebeňom a aby som sa dostal do polkilometrového polomeru som musel zaletieť nad hrebeň, čo sa mi podarilo až na druhý pokus. Toto všetko a neuveriteľné množstvo zbytočných kruhov v slabích stúpaniach, ktoré sa zvykli tváriť pri zalomení ako dobré sa odzrkadlilo na mojej rýchlosti alebo skôr pomalosti.
Posledný otočák som už otočil bez problémov, ale točil som v podstate všetko čo dávalo aspoň meter. Samozrejme na doklze, keď som už mal rezervu, som preletel niekoľko dvojmetrov, ale to už tak býva.
Kumuly paradoxne začali naskakovať na juhu. Tak som zadeklaroval polygon KOMARNO - VTACNIK - CHOTIN (307km), čo sa ukázalo ako veľmi dobre zvolená trať vzhľadom na vývoj. Zo začiatku základne v 1400m a stúpania 1-1,5m/s v čom sa dalo otočiť Komárno bez väčších problémov, podobne druhé rameno, akurát som musel oblietavať okolo Nitry, čo bolo trochu mimo kurzovky, lebo okolie Moraviec bolo vyčistené.
Tu nastal hlavný problém dňa. Od Nitry som letel z výšky asi 1300m cez Tribeč smerom na Vtáčnik, ale tých pár chmárok vôbec nebralo a tak som sa ocitol v 450m pri Partizánskom, kde som sa nad sídliskom uchytil v polmetríku s rukou na páčke na vodu. Ja ako ortodoxný vyznávač lietania "plný" za každej okolnosti som nevypustil ani kvapku a trpezlivo čakal. Asi v 600m sa turbolentný polmetrík zmenil na stupák dňa niečo cez 3m/s. Vyhodilo ma to do 1500m a smerujem na Vtáčnik. Tu nastal problém no.2, nakoľko otočka je v skutočnosti až niekde za hrebeňom a aby som sa dostal do polkilometrového polomeru som musel zaletieť nad hrebeň, čo sa mi podarilo až na druhý pokus. Toto všetko a neuveriteľné množstvo zbytočných kruhov v slabích stúpaniach, ktoré sa zvykli tváriť pri zalomení ako dobré sa odzrkadlilo na mojej rýchlosti alebo skôr pomalosti.
Posledný otočák som už otočil bez problémov, ale točil som v podstate všetko čo dávalo aspoň meter. Samozrejme na doklze, keď som už mal rezervu, som preletel niekoľko dvojmetrov, ale to už tak býva.