V nedeľu 6. februára 2011 sme sa s Dominom rozhodli, že čerstvo načerpané poznatky z vlnového seminára z predchádzajúceho dňa aplikujeme v praxi. V skutočnosti sme vlnovú situáciu očakávali už pár dní vopred a od rána všetko predpovediam nasvedčovalo, natiahnuté lenťáky od nevidím do nevidím a rotory rovno pri letisku. Vytiahli sme overenú techniku DG-1000T a krátko pred jedenástou hodinou sme už stúpali rovno nad Nitrou.
Tu by som rád podotkol, že vlna za železničným násypom síce nie je taká fenomenálna ako v bode "C" (tí, čo sa zúčastnili seminára vedia o čom hovorím :D), ale dôležité je, že funguje! Pravdu povediac, situácia bola o niečo zložitejšia ako to býva u klasických meteo modelov. Proste vlnilo sa to krížom krážom a ťažko povedať, čo bolo od čoho zvlnené. Každopádne fúkal silný vietor z cca 300 stupňov s malými výchylkami smeru. Od 1000m okolo 70km/h a už moc nezosiloval, čo bolo aj dôvodom toho, že sme sa moc vysoko nedostali. Okolo 2000m (naša najvyššia výška) bola podľa výstupu diskontinuita (zoslabenie vetra s výškou). Zaujímavé na tom bolo, že pri SZ vetre sme nevyužívali vlnu za Zoborom (resp. Tribečským pohorím) ale n-tú vlnu od Malých Karpát, ktorá ešte pravdepodobne interferovala na južnom cípe Inoveckého pohoria. Po nastúpaní dostatočnej výšky sme sa vydali rovným letom na sever. Otáčali sme sa niekde na úrovni Partizánskeho, lebo pred nami už bolo 9/8 oblačnosti. Zaujímavé bolo, že na juhu nás zastavilo až bratislavské TMA v blízkosti šuranského letiska, kde to stále nosilo! Proste železničný násyp :) V princípe sa dalo voziť hádam aj celý deň. Nech sa páči, pár fotografii.
Nezabudnite sledovať výstup vetra!
Tu by som rád podotkol, že vlna za železničným násypom síce nie je taká fenomenálna ako v bode "C" (tí, čo sa zúčastnili seminára vedia o čom hovorím :D), ale dôležité je, že funguje! Pravdu povediac, situácia bola o niečo zložitejšia ako to býva u klasických meteo modelov. Proste vlnilo sa to krížom krážom a ťažko povedať, čo bolo od čoho zvlnené. Každopádne fúkal silný vietor z cca 300 stupňov s malými výchylkami smeru. Od 1000m okolo 70km/h a už moc nezosiloval, čo bolo aj dôvodom toho, že sme sa moc vysoko nedostali. Okolo 2000m (naša najvyššia výška) bola podľa výstupu diskontinuita (zoslabenie vetra s výškou). Zaujímavé na tom bolo, že pri SZ vetre sme nevyužívali vlnu za Zoborom (resp. Tribečským pohorím) ale n-tú vlnu od Malých Karpát, ktorá ešte pravdepodobne interferovala na južnom cípe Inoveckého pohoria. Po nastúpaní dostatočnej výšky sme sa vydali rovným letom na sever. Otáčali sme sa niekde na úrovni Partizánskeho, lebo pred nami už bolo 9/8 oblačnosti. Zaujímavé bolo, že na juhu nás zastavilo až bratislavské TMA v blízkosti šuranského letiska, kde to stále nosilo! Proste železničný násyp :) V princípe sa dalo voziť hádam aj celý deň. Nech sa páči, pár fotografii.
Učebnicová situácia: hangár - rotor - lenťák
Stúpame nad Nitrou
Pohľad smerom na Malé Karpaty - odtiaľ sa k nám šírilo vlnové prúdenie
Topoľčany
Niečo pre windsurferov
Pohľad na Veľký Tribeč
Vysokopodlažné lenťáky - pohľad smerom na Trenčín
Nakoľko som bol vo vlne 1.krát, tak toto na veľmi zaujalo
Jednoducho rozprávka
Nezabudnite sledovať výstup vetra!