Môj sobotný prelet za začal vlastne ešte v piatok na intráku. Kvôli pondelkovej skúške z lineárnej algebry som pôvodne vôbec neplánoval prísť na letisko, ale piatok poobede som navštívil, ako to býva zvykom, známe meteorologické servre a po dôkladnej analýze všetkých dostupných údajov som zavrel zošit, nahádzal veci do tašky a o hodinu som už sedel v autobuse do Nitry :) A predpoveď nakoniec aj vyšla, až na to, že som nečakal, že silný vietor nám narobí také problémy. Štart okolo 12:30 a mierne problémy pri uchytávaní. Po dostúpaní základne len do 1400m na Nitru a po zistení že fúka cca 40km/h (čo bolo na ose teda riadne cítiť) som začal aj trocha pochybovať, či sa mi podarí odletieť. Nakoniec som nezavával a pustil som sa smerom na Partizánske. Po ceste ma podržali aspoň slabšie stúpania, ktoré som preletel v priamočiarom lete a nakoniec som zatočil asi v 900m pri Partizánskom s riadnou kopou ušatých laminátov, ktoré trénovali na PMČR a PMSR v Partizánskom. Chalani od nás boli ešte pri Nitre, tak som zase raz ostal sám, ako to už u mňa býva zvykom. Vytočil som do 1500m a pustil sa ďalej na Prievidzu po doline. S miernymi problémami som sa nakoniec uchytil rovno nad mestom zo 700m a konečne ma to vyplulo do normálnej výšky 1900m. To ma už Kalďo predbehol (na DG-1000). Po Vtáčniku to struhol na Veľkú Fatru. Ja som už vedel že na Veľkú už nepotiahnem, lebo bolo dosť hodín, keďže proti vetru som mal o niečo lepšiu rýchlosť ako bicyklisti. Martinská dolina ale vyzerala úplne nádherne (napodiv hrebeň Malej Fatry bol čistý) a tak som ju krížom preletel a otočil som sa rovno nad Martinským letiskom. Základne tu boli cca v 2000m na Nitru, široké stúpania, proste výborné počasie. Už bolo dosť hodín a tak som sa rozhodol, že idem domov, keďže v okolí Prievidze sa to začalo čistiť a chcel som aj doletieť naspäť. Po Martinskej nebol problém, cez Prievidzkú bol už klasicky dlhší preskok na Vtáčik, kde som sa uchytil nie moc vysoko nad hrebeňom a domov už nebol problém. Let na OLC tu.
Po dlhšej dobe sa mi podalo dostať do nitrianskej vlnky. Taktiež po dlhšej dobe som sa odviezol v klubovej dvojsedadlovke DG-1000T. Predpoveď bola optimistická. Pri severo-západnom vetre to malo byť od nitrianskeho letiska poza Tribeč smerom na severo-východ. Skladáme techniku popri rozpúšťajúcom sa snehu z posledných dvoch nocí. Postupne sme sa zišli Domino a ja na DG-1000T, Peťo na Pegase, Igor na LS6, Peťo na Nimbuse, Martin na DG-400 a Koťo s Emilom na Blaníku. Okolo 10.00 sa spravilo okno. To sme už boli nachystaní na štart. Vo vleku nás to v záverí len zhadzovalo, tak sme sa vypli na svahu, kde sme to skúšali asi hodinu na návetrí Tribča, ale len do 1000m QNH. Ako sme neskôr zistili, stúpanie bolo ďalej po vetre až nad Lapášom. Prvý to našiel Martin. Postupne sme sa k nemu pridali. Pohľad od Lapáša smerom na Mochovce. Nízka oblačnosť cca v 1000 QHN značí stúpania, ale nie všade to fungovalo. Pri Zlatých Moravciach sa nachvíľu vytvorila aj lentilka. ...