Jarný výlet do Vysokých Tatier dňa 22.4.2023❄. Lomnický štít zo severo-východnej strany. Skalnaté pleso naľavo. Na pravej strane Belianske Tatry, Zelené pleso a chata pri Zelenom plese. Gerlachovský štít. Pohľad smerom na západ.

Stačilo jedno decembrové poobedie a pár správ na WhatsAppe na to, aby sa na druhý deň ráno v Nitre stretlo sedem vlnochtivých plachtárov. Zhruba po 9.00 sme mali nachystané a pomaly sa schyľovalo na štart. Oblačnosť však nevyzerala úplne vlnovo a tak sme sa skúšali ťahať nie len do závetria Žibrice, ale niektorí aj priamo na svah. Keďže závetrie moc nefungovalo, tak sme sa postretali na návetrí Žibrice a pokúšali sme sa vystúpať popri oblačnosti, ktorá kondenzovala rovno nad svahom. Najskôr sa to podarilo Dominovi a Samovi, ktorý si prišiel vyskúšať južnú bavlnku až zo Žiliny. Oblačnosť následne zhustla, čo znamenalo dočasnú stopku pre nás ostatných. Ale nevzdávali sme sa a čakali sme na našu chvíľu. Tá prišla asi po hodine Brownovho pohybu okolo Žibrice, keď sa dočasne rozpustila oblačnosť v stúpavej stope. To sme využili spolu s Martinom, Romanom a Filipom. Tento dôležitý moment premeškal Peťo a tak musel hoblovať nad Žibricou zhruba ďalšiu hodinku. Po dostúpaní stropu sme sa postu

Predpoveď na sobotu 8. mája vyzerala hádam už od začiatku týždňa veľmi dobre a nebojím sa napísať, ba priam rekordne. No potom prišiel piatok a na väčšine územia krajiny spadlo dosť veľké množstvo zrážok na to, aby u mňa začal prevládať mierny pesimizmus. Už sa totiž viac krát stalo, že po výdatnom daždi sa vynikájúce predpovede nenaplnili. Minimálne zo začiatku termického dňa bývajú stúpania slabé a základne oveľa nižšie ako sú predpovede. No napriek tomu bol silný predpoklad, že bude nie len dosť dlhý interval, ale aj celkom homogénne termické podmienky, čo nebýva až tak moc často. Tak sme vymysleli, že konečne poletíme nejaký ten FAI trojuholník . A vzhľadom na predpoveď, ktorá dávala, že na juhu to má byť doobeda lepšie ako pohraničie s Českom, kde sme plánovali severnú otočku a naopak poobede sa má juh dosť skoro vyčistiť, sme zvolili oblet proti smeru hodinových ručičiek. Teda netradične, prvé rameno na juh. Predpoklady so slabším štartom sa aj naplnili, teda aspoň na juhu to bol

Prvú decembrovú sobotu štandardne zdolávame Borišov, no tento rok sa plány zmenili. A keďže fúklo, tak sme to využili.

Možno si mnohí z vás, ktorí ste absolvovali kurz pilota, po prečítaní nadpisu poviete, že čo nám tu chce autor v roku 2020 písať o tom ako lietadlá zatáčajú. Veď sme sa to všetci učili na prednáškach aerodynamiky a sú toho plné učebnice. Všetci predsa poznáme ten obrázok, kde je naklonené lietadlo a z jeho ťažiska smerujú šípky do všetkých možných strán a navzájom sa rušia vertikálne a horizontálne zložky síl. Navyše, je k tomu niekoľkostranový presvedčivý fyzikálny výklad ako dané sily vznikajú a čo sa pritom deje. V tomto príspevku sa venujem tomu, že veľa učebníc vysvetluje aerodynamiku zátačky nesprávne a pozrieme sa na to, čo sa v skutočnosti s lietadlom v náklone deje. Príklad chybného znázornenia rozloženia síl. Zdroj: Učebnice sportovního letce. Príklad chybného znázornenia rozloženia síl. Zdroj: Pilot’s Handbook of Aeronautical Knowledge. Videl som mnoho zdrojov, niektoré miešajú hrušky s jablkami, iné dokonca popisujú neexistujúce fyzikálne javy. Uvediem pár príkl

Záver apríla 2020 nám doprial výborné počasia vhodné na naozaj dlhé prelety. Táké o akých fantazírujeme vždy počas zimy, keď si stanovujeme tie najvyššie ciele. Len tri dni po peknej štvrtkovej 500vke to vyzeralo podľa všetkých predpovedí naozaj skvele, tak poďho prekonávať osobné rekordy. Už dlhšie som rozmýšľal, či by som stihol v dobrom počasí uletieť na štyristovke 700 km. Len necelý rok dozadu  som nadobudol presvedčenie, že to pôjde. Dnes bol ideálny čas na prvý pokus . Základom je, aby fungovala termika veľmi skoro aj u nás v Nitre. Pásku sme preťali o 10.21. Dostupy neboli ani zďaleka ako pred rokom, keď som odlietal v podobnom čase, ale termika celkom fungovala. Teda až kým sme sa o 11.00 nevyskytli cca v 800 m QNH nad "výbuchom". Vtedy to nevyzeralo moc dobre, ale našťastie sa nám podarilo nájsť stúpanie, dokonca celkom silné, takže sme sa ani výrazne nezasekali. O pár minút na to sa nám už nad prievidzkou Magurou podarilo prekročiť 2000 m QNH a v tom momente s